Tatry 11 rokov po ničivej víchrici

 
Obrázok: Tatry 11 rokov po ničivej víchrici
Ilustračná fotografia

Tatranská Lomnica

Včera uplynulo už 11 rokov od ničivej víchrice, ktorá zničila veľkú časť tatranského lesa. Dnes, 11 rokov po víchrici, vyzerá les takmer na nepoznanie.

Pod Cestou slobody rastie nový les. Po odstránení a spracovaní kalamitného dreva začali lesníci opäť zalesňovať. Popri prirodzenom zmladení boli vysadené taktiež dreviny, ktoré tu mali svoje pôvodné stanovištia. V rokoch 2005-2015 bolo na lesných pozemkoch v správe Štátnych lesov TANAPu obnovených 5570 hektárov postihnutého lesa, z toho 3070 hektárov bolo obnovených umelo a 2500 hektárov prirodzeným zmladením. Vysadilo sa viac ako 5 200 000 sadeníc.

„V tomto roku sme na ploche približne stosedemdesiat hektárov vysadili tristopäťdesiattisíc sadeníc. Prirodzené zmladenie sme prijali na ploche presahujúcej dvestosedemdesiat hektárov,“ skonštatoval Pavol Fabian, námestník riaditeľa Štátnych lesov TANAPu. Na území, ktoré postihla kalamita, dnes vyrastá nový les, ktorý má oproti tomu pôvodnému iné zloženie stromov. Lesníci sa však usilujú o to, aby ich zloženie zodpovedalo prírodným podmienkam jednotlivých lokalít. Aktuálne tu však hrá dôležitú rolu aj mohutné prirodzené zmladenie krátkovekých pionierskych, čiže prípravných drevín. Najviac v tomto vynovenom lese nájdete smrekovcov (32%), smrekov (25%) a borovíc (20%). Je to najmä preto, že borovica a smrekovec sú najviac stabilné proti silnému vetru a konkrétnym ekologickým podmienkam aj najviac vyhovujú. Lesníkom ide najmä o to, aby sa dosiahol pôvodný prirodzený les. 

Komplikovanejšia je však situácia nad Cestou slobody vo vyšších nadmorských výškach. Obraz lesa, ktorý vidíme z podhoria, neustále mení svoj vzhľad kvôli novým a novým kalamitám. Počas uplynulých jedenástich rokov vietor vyvrátil a zničil na území národného parku spravovanom Štátnymi lesmi TANAPu takmer 840-tisíc stromov (630 000 m3). Smrek je naďalej napádaný lykožrútom, ktorý od roku 2006 zničil už takmer dva milióny stromov (1 440 000 m3), z toho asi 840-tisíc smrekov (630 000 m3) je z piateho, najvyššieho stupňa ochrany prírody. Pokiaľ sa napadnuté stromy nachádzajú v treťom či štvrtom stupni ochrany, sú lesníci povinní tieto stromy odstrániť a spracovať, preto je stále veľa miesta v Tatrách bez stromov. V zóne, v ktorej kalamitné stromy neboli spracované, sa lykožrút stále množí a spôsobuje ďalšie škody. Jeho výskyt by mal však znížiť práve nedostatok zdravých stromov, čiže jeho potravy alebo tiež extrémne nízke teploty. Vzhľadom na globálne otepľovanie im však to druhé nehrozí.

Okrem centrálnej časti Tatier boli už bórou napadnuté tiež lesy v Tatranskej Javorine. Zmenila sa tiež podoba Západných Tatier, ktoré boli poškodené najmä počas víchrice v decembri 2013 a v máji 2014. Po týchto poškodeniach ostalo v lesoch veľa kalamitného dreva, v ktorom sa lykožrút začal množiť. Stromy vysadené v nadmorských výškach presahujúcich 1 350 metrov sú ešte veľmi nízke a v piatom stupni ochrany prírody je umelá obnova zákonom o ochrane prírody a krajiny zakázaná a rozhodnutiami orgánov štátnej správy životného prostredia nepovolená. Predovšetkým z tohto dôvodu tu zostávajú doslova holiny, pretože lykožrút mal tak naponáhlo, že stromy nestihli zanechať prirodzené zmladenie,“ dodáva Pavol Fabian.

Tatry boli do dnešného dňa až na malé nedostupné ostrovčeky zachovaných pralesov (asi 700 hektárov) človekom takmer úplne premenené. A dnes sa snažíme hlavne o to, aby bol les zrekonštruovaný a aby sa svojím zložením čo najviac priblížil tomu pôvodnému.

Zdroj: ŠL TANAPu

Mapa k článku:

Diskusia