Ilustračná fotografia
Tatranská Lomnica
Lykožrút už nebezpečne úraduje nielen v centrálnych Tatrách, ale aj v ich oravskej časti. Hoci pred pár rokmi boli lesy v oblasti Roháčov ešte ako tak odolné, dnes je ich stav alarmujúci. Odhadovaná škoda v dôsledku podkôrnikovej kalamity v oravskej časti národného parku je približne 20 000 metrov kubických.
Situácia je kritická vo všetkých troch oravských ochranných obvodoch. Stromy napadnuté lykožrútom pribúdajú každý deň nielen na pozemkoch štátu, ale aj na tých súkromných. Ján Šuvada z ochranného obvodu Habovka uviedol, že situácia je alarmujúca až katastrofická. Jedným z dôvodov je aj extrémne suchý rok, priveľké množstvo zrážok za krátky čas či tohtoročné teploty, ktoré nahrávali viac lykožrútovi ako lesu. Boj s chrobákom považuje za prehraný.
„V minulosti v tejto časti Tatier neboli takmer žiadne bezzásahové zóny, čiže bolo možné aktívne pristupovať k ochrane lesa plošne takmer na celom území s výnimkou Kotlového žľabu a Osobitej, čo sú relatívne malé plochy. V roku 2014, keď padla kalamita Žofia, Štátna ochrana prírody SR v oblasti Roháčov, ale nielen tam, vytvorila veľké bezzásahové územia, kde nie je možné robiť aktívnu ochranu lesa. Ostalo tu ležať drevo, ktoré sa stalo semeniskom a potravinovou základňou pre rozmnoženie lykožrúta do doteraz nebývalých rozmerov. Ďalšie státisíce kubíkov vetrovej kalamity ostali ležať aj za hrebeňom v liptovskej časti Tatier, odkiaľ sa chrobák dostal vzdušnými prúdmi až sem. Začalo sa to šíriť ako oheň a výsledkom je, že ďalej už nedokážeme garantovať tú zelenú Oravu, čo bol náš cieľ po masívnom rozpade lesov v centrálnej časti Tatier,“ konštatuje Peter Líška, riaditeľ Štátnych lesov TANAP-u.
S ťažkosťami bojujú aj v ochrannom obvode Zverovka. Podľa vedúceho Juraja Majerčáka sa situácia z týždňa na týždeň zhoršuje. „V Roháčskej doline máme veniec starých, stoosemdesiat až dvestodvadsaťročných porastov, ktorý nám úplne odchádza. Kondične lepšie sú na tom päťdesiat až šesťdesiatročné porasty, no bol by to veľký problém, keby sa nám dostal chrobák aj do nich,“ konštatuje Juraj Majerčák. Zvrátenie situácie bude podľa neho závisieť aj od toho, ako bude vyzerať tohtoročná zima a či nám bude príroda naklonená. Lykožrúta totiž nezabili ani tohtoročné tuhé mrazy. Bolo by dobré, keby sa podarilo ochrániť aspoň vekom mladšie porasty, čím by holiny nevznikli všade.
Na niektorých miestach pristúpili k aktívnym opatreniam. Návštevníkov o nich priamo v teréne informujú tabule. „Máme povinnosti, ktoré nám vyplývajú zo zákona. Snažíme sa dopady našej činnosti minimalizovať, no napriek tomu, že sa usilujeme robiť to čo najšetrnejšie nielen voči prírodnému prostrediu, ale takisto aj voči samotným návštevníkom, stáva sa, že dochádza k určitým nedorozumeniam, keďže ide o vyhľadávanú turistickú oblasť. Aj preto by sme návštevníkov chceli poprosiť o trpezlivosť a zároveň ich požiadať, aby v záujme vlastnej bezpečnosti rešpektovali obmedzenia vyznačené v teréne,“ pripomína Peter Líška, riaditeľ Štátnych lesov TANAP-u.
Hoci už na pohľad vidno, že Orava prišla o svoj prívlastok zelená, ťažko povedať, aká bude situácia o päť rokov. „Momentálne vyzerá ako šachovnica, časť tvorí les, ktorý ešte bojuje z posledných síl, no veľké plochy zaberajú holiny. Zďaleka síce pôsobia zeleno, sú to však miesta, kde je plocha vyčistená a nastupuje tam prirodzené zmladenie. Musím povedať, že vo veľkom nám pomáha aj príroda. Kde to ide, tak ten zostávajúci les, s ktorým citlivo robíme, nám dá predtým ako odumrie ešte semeno, horšie je to na veľkých plochách zasiahnutých kalamitou, kde musíme umelo vnášať sadenice. Snažíme sa to robiť viac v prospech listnáčov, lebo zdá sa, že smrek to má na Orave spočítané,“ uzatvára Ján Šuvada.
Zdroj: ŠL TANAPu
Lykožrút už nebezpečne úraduje nielen v centrálnych Tatrách, ale aj v ich oravskej časti. Hoci pred pár rokmi boli lesy v oblasti Roháčov ešte ako tak odolné, dnes je ich stav alarmujúci. Odhadovaná škoda v dôsledku podkôrnikovej kalamity v oravskej časti národného parku je približne 20 000 metrov kubických.
Situácia je kritická vo všetkých troch oravských ochranných obvodoch. Stromy napadnuté lykožrútom pribúdajú každý deň nielen na pozemkoch štátu, ale aj na tých súkromných. Ján Šuvada z ochranného obvodu Habovka uviedol, že situácia je alarmujúca až katastrofická. Jedným z dôvodov je aj extrémne suchý rok, priveľké množstvo zrážok za krátky čas či tohtoročné teploty, ktoré nahrávali viac lykožrútovi ako lesu. Boj s chrobákom považuje za prehraný.
„V minulosti v tejto časti Tatier neboli takmer žiadne bezzásahové zóny, čiže bolo možné aktívne pristupovať k ochrane lesa plošne takmer na celom území s výnimkou Kotlového žľabu a Osobitej, čo sú relatívne malé plochy. V roku 2014, keď padla kalamita Žofia, Štátna ochrana prírody SR v oblasti Roháčov, ale nielen tam, vytvorila veľké bezzásahové územia, kde nie je možné robiť aktívnu ochranu lesa. Ostalo tu ležať drevo, ktoré sa stalo semeniskom a potravinovou základňou pre rozmnoženie lykožrúta do doteraz nebývalých rozmerov. Ďalšie státisíce kubíkov vetrovej kalamity ostali ležať aj za hrebeňom v liptovskej časti Tatier, odkiaľ sa chrobák dostal vzdušnými prúdmi až sem. Začalo sa to šíriť ako oheň a výsledkom je, že ďalej už nedokážeme garantovať tú zelenú Oravu, čo bol náš cieľ po masívnom rozpade lesov v centrálnej časti Tatier,“ konštatuje Peter Líška, riaditeľ Štátnych lesov TANAP-u.
S ťažkosťami bojujú aj v ochrannom obvode Zverovka. Podľa vedúceho Juraja Majerčáka sa situácia z týždňa na týždeň zhoršuje. „V Roháčskej doline máme veniec starých, stoosemdesiat až dvestodvadsaťročných porastov, ktorý nám úplne odchádza. Kondične lepšie sú na tom päťdesiat až šesťdesiatročné porasty, no bol by to veľký problém, keby sa nám dostal chrobák aj do nich,“ konštatuje Juraj Majerčák. Zvrátenie situácie bude podľa neho závisieť aj od toho, ako bude vyzerať tohtoročná zima a či nám bude príroda naklonená. Lykožrúta totiž nezabili ani tohtoročné tuhé mrazy. Bolo by dobré, keby sa podarilo ochrániť aspoň vekom mladšie porasty, čím by holiny nevznikli všade.
Na niektorých miestach pristúpili k aktívnym opatreniam. Návštevníkov o nich priamo v teréne informujú tabule. „Máme povinnosti, ktoré nám vyplývajú zo zákona. Snažíme sa dopady našej činnosti minimalizovať, no napriek tomu, že sa usilujeme robiť to čo najšetrnejšie nielen voči prírodnému prostrediu, ale takisto aj voči samotným návštevníkom, stáva sa, že dochádza k určitým nedorozumeniam, keďže ide o vyhľadávanú turistickú oblasť. Aj preto by sme návštevníkov chceli poprosiť o trpezlivosť a zároveň ich požiadať, aby v záujme vlastnej bezpečnosti rešpektovali obmedzenia vyznačené v teréne,“ pripomína Peter Líška, riaditeľ Štátnych lesov TANAP-u.
Hoci už na pohľad vidno, že Orava prišla o svoj prívlastok zelená, ťažko povedať, aká bude situácia o päť rokov. „Momentálne vyzerá ako šachovnica, časť tvorí les, ktorý ešte bojuje z posledných síl, no veľké plochy zaberajú holiny. Zďaleka síce pôsobia zeleno, sú to však miesta, kde je plocha vyčistená a nastupuje tam prirodzené zmladenie. Musím povedať, že vo veľkom nám pomáha aj príroda. Kde to ide, tak ten zostávajúci les, s ktorým citlivo robíme, nám dá predtým ako odumrie ešte semeno, horšie je to na veľkých plochách zasiahnutých kalamitou, kde musíme umelo vnášať sadenice. Snažíme sa to robiť viac v prospech listnáčov, lebo zdá sa, že smrek to má na Orave spočítané,“ uzatvára Ján Šuvada.
Zdroj: ŠL TANAPu