Vyhubia extrémne mrazy tatranských lykožrútov?

Ilustračná fotografia

Vysoké Tatry

Na vplyv tohtoročných, v posledných rokoch silných mrazov na prežívanie bezstavovcov, si posvietili pracovníci Výskumnej stanice Štátnych lesov TANAPu. Osobitne sa pritom zaoberali skupinou podkôrneho hmyzu, ktorý v lesoch spôsobuje stále pretrvávajúcu rozsiahlu kalamitu.

Na základe klasických prác autorov, ktoré popisujú bionómiu najvýznamnejšieho škodcu spomedzi podkôrneho hmyzu - lykožrúta smrekového, možno konštatovať, že by k jeho zlikvidovaniu mohli dopomôcť aj dlhšie trvajúce extrémne mrazy. Tohto roku dosiahli teploty v lokalite Tatranskej Lomnice (850 m n. m.) maximálne hodnoty od -11 do -25 stupňov Celzia. Mrazy v týchto hodnotách pretrvávali od 1. do 11. januára 2017.

Predchádzajúce, niekoľkoročné výskumy lesníkov potvrdzujú, že väčšina lykožrútov zimuje v dreve, v stojacich alebo ležiacich kmeňoch a len malé množstvo zimuje v pôde. Vylúpaním lykožrútov z kôry stromov sa zistilo, že až 76% imág je v dobrej kondícii a len 14% ich uhynulo. Dôvody ich úhynu však nie sú jednoznačné. Mohli to byť aj mrazy, no aj iné dôvody, ako napr. choroby alebo prítomnosť predátorov či parazitov. Lykožrúty sú nanešťastie také odolné, že v priebehu 24 hodín od ich vylúpania zo zamrznutých kmeňov a prenesenia do teplého laboratória sa už zavrtávali do čerstvej kôry tak, ako to robia v čase jarného rojenia.

Žiaľ, šíreniu lykožrútovej kalamity v Tatrách nezabránime ani v roku 2017. Lykožrúty si hovejú pod kôrou stromov a prežívajú zimu v celkom dobrej kondícii, ktorá im umožňuje obsadzovať ďalšie a ďalšie dreviny. Najrizikovejšie sú už napadnuté stromy v najprísnejšie chránenom území národného parku.

Na záver však aspoň jedno pozitívum. Pri výskume bola zistená tiež prítomnosť lariev pestroša, ktorý je najväčším nepriateľom lykožrúta. Jeho dravé larvičky sú rovnako aktívne a vitálne napriek faktu, že ich telíčka obsahujú z väčšiny len vodu.