21. storočie sa stalo osudným pre ďalší živočíšny druh. Ryba Sih maréna (Coregonus maraena), ktorá sa, ako na poslednom mieste na zemi, vyskytovala v Štrbskom plese, v jeho vodách dnes už s najväčšou pravdepodobnosťou nepláva. Zaujímavým faktom je, že už pri „objavení“ Síha v plese, v roku 1984, profesor Juraj Holčík a Štefan Nagy predpovedali, že časom jeho vody nebudú obývať žiadne ryby. Všetko napovedá tomu, že sa ich prognózy pomaly napĺňajú.
Záhadný unikát v Štrbskom plese
V zime 1984 sa na brehu Štrbského plesa objavilo 200 mŕtvych, neznámych rýb. Nasledujúce pátranie viedlo k zisteniu, že ide o Síha marénu, pôvodom z poľského jazera Miedwie ktorý bol do plesa nasadený spolu s jalcom ešte v roku 1929. Štrbské pleso bolo zarybnené umelo, preto sa možno vyhynutie jedného druhu nezdá obzvlášť tragickým.
Koniec koncov, aj podľa vodohospodára zo Správy TANAP, Petra Štofka, v plese už dnes nežijú ani tie ryby, ktoré patrili k jeho prvým obyvateľom. „Ešte nejakých 30 rokov dozadu sa v plese vyskytoval Pstruh potočný, Sivoň americký, zlatá forma Jalca tmavého a v rokoch 1989-1990 bola do plesa vypúšťaná aj Hlavátka podunajská. Dnes sa tu vyskytujú Ostriež zelenkavý, Plotica červenooká, Šťuka severná a v roku 2016 bol potvrdený aj výskyt Zubáča veľkoústeho.“
Prečo je pozornosť teda venovaná práve Síhovi? Pretože bol doslova posledným mohykánom. Už v roku 1984 bolo Štrbské pleso s najväčšou pravdepodobnosťou posledným miestom na zemi, kde táto ryba žila vo svojej čistej genetickej forme. Unikátom bolo i to, že patril k najpočetnejším druhom v plese.
Sih maréna, autor: Pavol Kráľ
Hra prírody alebo ľudská prezieravosť?
Sih maréna bol v minulosti cenený najmä ako kulinárska pochúťka. Podľa ekológa Štátnych lesov TANAP-u Pavla Kráľa, ktorý v roku 2015 natočil dokument venovaný tejto rybe, bol populárny dokonca medzi šľachtou. „Síha chceli preto rozmnožiť po celej Európe. Tak sa vlastne dostal aj do plesa. Ide však o extrémne chúlostivú rybu, ktorej umelý odchov patril k vysoko stratovým a neudržateľným. Preto zhruba v polovici 20. stor. prišlo do módy jeho kríženie s príbuznými druhmi.“
Krížence boli odolnejšie, no vďaka tejto ľudskej „šikovnosti“ časom došlo k úplnému vymiznutiu čistej formy Síha marény v prírode. Ako je teda možné, že sa dokázal v tatranských vodách aklimatizovať a prežiť až do nedávnej minulosti? „V Štrbskom plese sa udržali čisté marény akoby zázrakom. Podľa odborníkov však bolo pleso uchránené pred hybridizáciou tým, že od jednorazového zarybnenia v 1929 sa do neho už žiaden iný Síh nedostal.“ Vysvetľuje P. Kráľ.
Vývoj Štrbského plesa sa stal pre Síha nevyhovujúci
O postupné vymiznutie Síha aj ďalších druhov rýb sa z časti postaral človek, z časti príroda sama. Prvým dôvodom je eutrofizácia (prirodzený nárast anorganických látok vo vode a jej následné zozelenenie), ktorá neminula ani Štrbské pleso. V 60. rokoch 20.stor. bola viditeľnosť v plese 10 m a o 20 rokov neskôr, to bolo už len 5 m.
Štrbské pleso sa navyše vyvíjalo odlišne ako ostatné vodné plochy v našich veľhorách, ktoré vznikla po skončení poslednej doby ľadovej. Jeho rozloha bola pôvodne asi o polovicu menšia a hĺbka vody o 6 m nižšia. Približne v 15. stor. sa z nezistených dôvodov hladina zdvihla a pleso zväčšilo svoju plochu. Popri tomto procese bolo zaliate neďaleké rašelinisko, ktoré je pochované pod hladinou. Masy rašeliny (súčasné rašeliniská v Tatrách majú hrúbku okolo 10 metrov) teda aj dnes zásadne ovplyvňujú ekosystém a zloženie vody v plese.
Aj my sme sa „posnažili“
Štrbské pleso nemá žiadne prítoky, a preto si musí so všetkým, čo do neho „spadne“, poradiť samo. Okrem biologického materiálu sme toho do plesa nahádzali veľa aj my. Už v roku 1983 bola v rámci snáh o zlepšenie čistoty vody zrušená reštaurácia postavená priamo nad hladinou plesa, takzvaná Stará plaváreň. Potápači následne z dna vytiahli asi jedno nákladné auto odpadkov. V rokoch 1994 – 2013 (akcia „Čisté vody“) boli z hlbín plesa vylovené ďalšie 4 tony odpadu.
Podľa P. Kráľa však za postupným miznutím jednotlivých druhov rýb stojí aj ďalší faktor. „V 70. rokoch 20. stor. sa do plesa dostali Plotica, Šťuka a Ostriež. Pôvodne nasadené ryby začali odchádzať. Nové druhy rýb ich jednoducho vytlačili, či už predačným tlakom, alebo potravnou konkurenciou.“ Odkiaľ sa ryby v plese vzali? Ťažko povedať, no hlavnými podozrivými sú vodné vtáky, ktoré mohli priniesť už oplodnené ikry v konečnom vývojom štádiu prilepené na svojich nohách, a opäť ľudská nezodpovednosť. „Samozrejme, človek je ďaleko pravdepodobnejší, no to nevieme dokázať. Oficiálne takéto prenesenie určite nik neschválil.“ Konštatuje P. Kráľ.
I k udomácneniu dravých rýb sme do značnej miery opäť prispeli my. Ich prikrmovanie sa stalo akýmsi národným športom. Aj napriek snahám ochranárov poučiť ľudí o negatívnom dopade tejto „zábavky“, len počas jednej letnej sezóny (2002), narátali 300 kilogramov nahádzaného pečiva v plese. Aby ste si lepšie predstavili toto množstvo, hovoríme asi o 6 000 rožkoch.
Neúspešné pokusy o záchranu
Pre Síha urobili Štátne lesy TANAP-u, spolu s odborníkmi z celého Slovenska, vskutku pozoruhodné veci. Už v 80. rokoch 20. stor. pristúpili k viacerým opatreniam na zastavenie znečisťovania vody v plese. V roku 2000 vznikla špeciálna skupina na záchranu Síha. O rok na to, potápači pomocou svojpomocne vyrobeného podvodného vysávača, z dna plesa vysali viac ako pol tony oplodnených ikier Ostrieža. Ten sa však nemienil vzdať, a tak počas nasledujúcej sezóny nakládol o 100 kilogramov ikier viac. K reálnemu zníženiu jeho stavov došlo až v roku 2009, kedy už nevládal naklásť viac ako necelých 300 kg ikier.
„V priebehu rokov 2000 až 2009 boli odlovené stovky Plotíc a asi 20 Šťúk. Určite sme Síhovi pomohli, no bolo to len pribrzdenie jeho zániku. Bolo nám jasné že boj so zmenami úživnosti vody jazera nemôžeme vyhrať“. Hovorí P. Kráľ. V rovnakej dobe prebiehali aj niekoľkoročné snahy o umelý odchov Síha mimo Štrbského plesa a taktiež v sieťovom chove priamo v plese, avšak, bohužiaľ, neúspešne.
Sih maréna, autor: Pavol Kráľ
Posledná udalosť, ktorá mala pre Síha pravdepodobne katastrofálne následky, bolo nevysvetliteľné rozmnoženie rias v rokoch 2013 – 2014. Rok predtým sa pritom zdalo, že všetky opatrenia na vyčistenie vody boli úspešné. Viditeľnosť sa pohybovala okolo troch metrov a zmizol aj typický rybací zápach. Voda však po roztopení ľadu výrazne zozelenela a viditeľnosť sa dostala asi len na 0,5 metra.
Rozbory vody ukázali, že ide o zelenú riasu z radu desmídie. Záhadou bolo, že až 99% rias v plese tvoril tento jediný druh. Podľa odborníkov to bolo minimálne zvláštne, pretože pri vzniku vhodných podmienok pre rast rias vo vode je neobvyklé, že sa rozmnoží len jeden druh. Následné rozbory však nepomohli odhaliť skutočnú príčinu tohto javu. Dnes je to s vodou v Štrbskom plese opäť pozitívne, podobne ako v roku 2012.
Ako je to so Síhom dnes?
Posledné dostupné správy o Síhovi v plese vyšli v priebehu roka 2016. Vtedajšie prognózy boli viac – menej jasné, a to, že Síh v plese v dohľadnej dobe s najväčšou pravdepodobnosťou vyhynie. Tento fakt potvrdil aj P. Kráľ. „V prírode nikdy nič nie je 100%, no indície veľmi vážne naznačujú, že tento druh v jazere vymizol. Skutočný stav by však mohol preukázať len odborný ichtyologický prieskum.“
Otázkou ostáva, či za vyhynutím ďalšieho živočíšneho druhu na našej planéte stojíme my – ľudia, alebo samotná príroda. Tým, že sme do prirodzene nezarybneného jazera nasadili ryby, tým, že sme ho začali využívať na rekreačné účely a za niekoľko desaťročí do neho nahádzali tony odpadkov, sme mnohé procesy zásadne popohnali. Postupné miznutie rýb a zmena celého ekosystému, teda môže byť taktiež prirodzenou snahou plesa o nastolenie niekdajšej rovnováhy.
Odporúčame aj zaujímavý dokument o Síhovi: https://www.lesytanap.
autor článku: Viktória Hartmannová
Mapa k článku
Galéria
