autor fotky: Martin Szunyog Rec&Shot
Jaskyňa, ktorá vás už na prvé počutie zaujme svojim názvom, leží v centrálnej časti hrebeňa Nízkych Tatier, a to v nadmorskej výške 1750 metrov nad morom. Ide o jedinú vysokohorskú jaskyňu na Slovensku, ktorá je sprístupnená verejnosti. Ak by ste si na toto miesto chceli spraviť výlet, pripravte si kvalitnú obuv, no hlavne dobrú fyzickú kondíciu. Terén v Jaskyni mŕtvych netopierov totiž nepatrí k tým najjednoduchším.
Poetický názov nevznikol len tak, pre nič za nič
Názov jaskyne nie je len poetickou snahou zaujať turistov. Pri jej objavení boli v útrobách nájdené stovky pozostatkov tiel netopierov. O tom, že jaskyňu tieto zvieratá vyhľadávali už naozaj dávno, svedčia aj nálezy kostier, ktoré sú staršie ako 6 000 rokov. Poriadna doba, však?
Podľa jaskyniara, sprievodcu a jedného z prevádzkovateľov jaskyne, Maroša Katreniaka existujú dve teórie, prečo sa v jaskyni nachádzajú kostry a telesné pozostatky netopierov v tak vysokom počte. Takto vysoko položené miesta patria k tým, kde sa sneh začína roztápať až neskoro na jar. Netopiere teda môžu jaskyňu vyhľadávať ako úkryt na zimný spánok, avšak skutočnosť, že v období, kedy sa zo spánku prebúdzajú sú vchody ešte zavalené snehom, spôsobia, že nemajú ako vyletieť. Po zimnom odpočinku sú prirodzene vyčerpané, a tak sa pre nich jaskyňa stane živým pohrebiskom.
„Druhou teóriou je, že netopiere chodia do jaskyne umierať zámerne. Keď je netopier starý, príde do jaskyne umrieť. Urobí tak preto, že to robili aj jeho predkovia. Ide o akýsi jaskynný rituál netopierov“, vysvetľuje M. Katreniak.
„Bystrica“ ukrytá pod zemou
Jaskyňa mŕtvych netopierov leží v centrálnej časti hrebeňa Nízkych Tatier v Ďumbierskom vysokohorskom krase, konkrétne v útrobách vápencového masívu Kozích Chrbtov. Podzemné chodby majú v súčasnej dobe dĺžku takmer 20 000 m a hĺbku viac ako 300 metrov. Najrozsiahlejším priestorom je takzvaný Bystrický dóm, ktorý sa nachádza v hĺbke 180 metrov na siedmom poschodí. Jeho celkový objem presahuje 52 000 metrov kubických.
V roku 2001 bola Jaskyňa mŕtvych netopierov zapísaná do zoznamu národných prírodných pamiatok. Toto „ocenenie“ však nemá nič spoločné s netopiermi. Vyslúžili si ho početné jaskynné úrovne a mohutné podzemné krasové priestory.
Iná ako ostatné
Ak ste už nejaké tie jaskyne pochodili, pravdepodobne od takejto návštevy očakávate pestré zdobenie v podobe rôznych nevídaných útvarov. V jaskyni mŕtvych netopierov sa síce nachádzajú mohutné vulkanické horniny z obdobia kriedy, avšak žiadne magické prírodné divadlo od tejto návštevy neočakávajte.
Jaskyňa je úplne iná ako ostatné. Jej jedinečnosť však nespočíva v prírodných úkazoch, ale ozajstnom adrenalínovom zážitku. Úzke chodbičky, náročný terén a šplhanie, pri ktorom je potrebné i istenie lanovou technikou, totiž nezažijete len tak hocikde. Nepochybnou zaujímavosťou je i fakt, že okrem tejto, nemáme na Slovensku žiadne iné vysokohorské jaskyne, ktoré by boli sprístupnené verejnosti.
Pre zdatné deti aj skúsených jaskyniarov
Ak by ste sa chceli do jaskyne vybrať s deťmi, zoberte so sebou len také, ktoré majú dobrú kondičku. Pokiaľ tie vaše nepatria k malým milovníkom adrenalínu, počkajte kým trošku vyrastú. Vstup s názvom Exkurzia A je určený pre drobcov od ôsmych rokov. Aj napriek tomu však treba počítať s tým, že nejde o najjednoduchší terén, ako môžete byť zvyknutí z iných slovenských jaskýň. Na trase, ktorá vedie centrálnym – siedmym poschodím jaskyne, vás čakajú aj miesta, kde je potrebné lanové istenie. Táto exkurzia trvá približne hodinku a pol a je dlhá okolo jedného kilometra.
Pre starších a hlavne zdatnejších, je tu speleotreking B a C. Nad týmito trasami premýšľajte iba vtedy, ak máte naozaj dobrú fyzickú kondíciu. Taktiež nezaškodí, ak budete mať aspoň minimálne skúsenosti s pohybom v členitom vysokohorskom teréne a horolezectvom. Na oboch trasách vás čaká pomerne náročný terén a istenie lanovou technikou.Trasu B prejdete približne za 2 hodiny a trasu C za 3. „Céčko“ je vhodné naozaj pre tých, ktorí majú už niečo schodené. Ide o najnáročnejšiu trasu v celej jaskyni. Ak ste teda niečo podobné ešte neabsolvovali, určite si vyberte niektorý z menej náročných vstupov.
Speleotreking na trase B a C môžete absolvovať iba v tom prípade, že ste „dospelák, teda máte viac ako osemnásť rokov.
autor fotky: Martin Szunyog Rec&Shot
Kedy jaskyňu navštíviť
Jediným obdobím v roku, kedy je jaskyňa pre verejnosť uzatvorená, sú mesiace január a február. Počas hlavnej turistickej sezóny, ktorá prebieha v júli až auguste, je otvorená každý deň, teda od pondelka do nedele. Vstupy sú realizované vždy v časoch 10:00, 12:00, 14:00 a 16:00. Aby sa daný vstup uskutočnil, je potrebné „nazbierať“ minimálne štyroch záujemcov. Tento počet nebol vymyslený len tak z rozmaru. „Základným jaskyniarskym pravidlom je, že v jaskyni by sa mali nachádzať minimálne tri osoby“, vysvetľuje M. Katreniak.
Ak by ste si chceli jaskyňu pozrieť v ostatných mesiacoch roka, môžete tak urobiť na objednávku, avšak iba počas víkendu. Pre milovníkov súkromia je tu aj možnosť mimoriadneho vstupu. Ten sa uskutočňuje na základe dohody, a to mimo oficiálnych otváracích hodín. Vstup je určený pre desať osôb. Ak by vás bolo predsa len menej, do jaskyne ísť môžete, avšak za rovnakú cenu ako pri plnom počte osôb.Aj keď je v hlavnej turistickej sezóne jaskyňa otvorená počas celého týždňa, sprievodca Maroš Katreniak odporúča vždy pre istotu zavolať. „ Môže sa stať, že aktuálny vstup už bude plný alebo pre zlé počasie nebude jaskyňa otvorená. Preto odporúčame každému návštevníkovu dopredu zavolať.“
Všetky potrebné telefónne čísla, informácie o otváracej dobe a konaní jednotlivých vstupov sa dozviete priamo na webovej stránke jaskyne mŕtvych netopierov.
Ako jaskyňu nájsť
Vchod do jaskyne nájdete necelý kilometer, smerom na západ od chaty Milana Rastislava Štefánika. Neprehliadnete ho už z diaľky. Uprostred bujnej zelene sa totiž vo výške týči drevená chatka s charakteristickou červenou vlajkou na terase.
V blízkosti jaskyne sa nachádza viacero zaujímavých turistických trás a taktiež vysokohorských chát, na ktorých sa môžete i ubytovať. Prvou z nich je už spomínaná Štefánikova chata. Nájdete tu však aj Kamennú chatu a ďalej Trangošku a Kosodrevinu.
Na čo nezabudnúť pred speleotrekingom
Či už sa vyberiete na najjednoduchšiu Exkurziu A alebo si vyberiete náročnejšie trasy B a C, nepodceňte správnu výstroj. V prvom rade budete potrebovať naozaj kvalitnú a pevnú obuv. Ako sme už viackrát spomenuli, terén v jaskyni môžeme označiť za veľmi členitý a dosť náročný.
Nezabudnite sa taktiež dobre obliecť. Priemerná teplota sa počas celého roka pohybuje len okolo troch stupňov Celzia. Nájdu sa tu však i také miesta, kde nie je viac ako jeden stupeň. Vzhľadom na veľkosť podzemných systémov, je tu i pomerne silné prúdenie vzduchu. Nie je to žiadny hurikán, no 5 metrov za sekundu v uzavretom priestore a pri dosť nízkej teplote, vám na pocite tepla nepridá.Jaskyňu mŕtvych netopierov využívajú aj záchranári
Dvakrát ročne sa v podzemných systémoch jaskyne konajú i cvičenia vysokohorských záchranárov. „Títo záchranári patria pod ministerstvo vnútra. Špecializujú sa na jaskynnú záchranu“, prezradil M. Katreniak.
Hrôzostrašný milovník krvi alebo plachý požierač hmyzu?
Na záver nemôžeme opomenúť ani samotné netopiere, po ktorých dostala jaskyňa názov. Podľa zoológa Patrika Pastoreka bol, do dnešného dňa, na Slovensku zaznamenaný výskyt 28 druhov netopierov. Tieto zvieratá môžete stretnúť ako v lese, tak i uprostred sídliska. Ich úkryty sú taktiež veľmi rozmanité. „Rozoznávame dva druhy úkrytov. Letné slúžia na ukrytie počas dňa, podvečer ich netopiere opúšťajú a vydávajú sa na lov. Zimné slúžia na prečkanie zimy. Niektoré druhy uprednostňujú skôr úkryty v lesoch v bútľavých stromoch, iné sú viac synantropné a využívajú aj škáry v panelákoch“, uvádza P. Pastorek.
Ak by ste sa chceli do jaskyne vybrať, no tieto, slangovo nazývané, „lietajúce myši“ vám naháňajú strach, mali by ste vedieť, že sa nemáte naozaj čoho obávať. Zoológ Patrik Pastorek ubezpečuje, že napríklad „prípovidka“ o tom, ako sa netopier zamotá do vlasov, je naozaj len mýtom. „Ide o plaché zvieratá, ktoré človeka vnímajú skôr ako predátora, a preto sa mu snažia vyhýbať.“Navyše je potrebné uviesť aj to, že netopiere na orientáciu využívajú echolokáciu. Hovoríme o naozaj spoľahlivom systéme, pomocou ktorého dokážu lokalizovať i nočného motýľa sediaceho na liste. Je teda veľmi nepravdepodobné, aby sa takto splietli.
Podľa Patrika Pastoreka sa nie je potrebné obávať ani postrachu menom besnota, pretože netopiere konzumujú výlučne hmyz. Satie krvi je iba ďalšou Hollywoodskou báchorkou,. „Vnímavosť na besnotu je u jednotlivých druhov zvierat rôzna. Táto možnosť, v prípade netopierov, skutočne existuje, ale je málo pravdepodobná. Pre istotu však pri náleze netopiera treba používať rukavice.“Ak by ste teda v jaskyni aj nejakého toho upíra stretli, nemáte sa naozaj čoho obávať. Hladkať ho však nemusíte.
Mapa k článku
Galéria
