Zamka by toho vedela rozprávať
Ak sa chystáte na turistiku do Malej Studenej doliny, určite neobíďte Zamkovského chatu. Drevená stavba v nadmorskej výške 1475 m.n.m, ktorá na tomto mieste stojí takmer 80 rokov, by nám toho vedela veľa porozprávať.
Milovník hôr telom i dušou
Pred tým ako sa dostaneme k samotnej histórii chaty, nemôžeme opomenúť človeka, ktorý ju postavil vlastnými rukami. Štefan Zamkovský sa narodil v roku 1908 v Levoči. Ako najmladší z piatich súrodencov sa rozhodol vydať na dráhu profesionálneho fotografa. Túto profesiu aj vyštudoval, no osud to nakoniec zariadil úplne inak.
Už od útleho veku jeho srdce bilo pre hory. Divoká príroda, horský vzduch a neopakovateľnosť Tatier nakoniec v jeho živote nadobro zvíťazili. Fotografovanie zavesil na klinec a začal pracovať ako horský nosič pre Zbojnícku a Téryho chatu, ktorú si o niekoľko rokov neskôr, spolu s Jánom Kociánom, i prenajal.
Štefan Zamkovský spoznal hory aj z inej, asi tej najkrajšej, stránky. Milovník hôr, výborný sprievodca a inštruktor lyžovania si totiž dokázal nájsť čas aj na horolezectvo. V medzivojnovom období sa tomuto športu na Slovensku venoval len málokto. To ho však neodradilo a aj napriek tomu, že nemal od koho čerpať skúsenosti, sa v priebehu niekoľkých rokov stal absolútnou špičkou. Počas svojho života absolvoval niekoľko desiatok prvovýstupov, vďaka čomu si právom vyslúžil označenie najlepšieho slovenského horolezca.
Štefan Zamkovský, zdroj: Zamkovského chata
Neostalo len pri slovách
Za to, že si dnes môžeme posedieť v lone tatranskej prírody, vďačíme láske. Ako to už býva, po svadbe s Ľudmilou, Štefanovi Zamkovskému podnájom nestačil, a tak si vlastnými rukami postavil chatu v ústí Malej Studenej doliny.
Zamkovského chata vyrástla v priebehu rokov 1942 až 1943. Z počiatku slúžila len na súkromné účely. Štefan tu trávil čas so svojimi priateľmi - horolezcami, nosičmi, chatármi a rodinou. Počas vojny však tento muž s veľkým srdcom pomohol nejednej rodine partizánov a taktiež politickým utečencom, ktorým na chate poskytol dočasné útočisko.
Štefan Zamkovský, zdroj: Zamkovského chata
Hory mu v srdci ostali. On však v horách nie
Chatár telom i dušou sa bohužiaľ dožil niečoho, o čom sa mu nesnívalo ani v tom najhoršom sne. Po nástupe komunistického režimu bola chata znárodnená. Štefan Zamkovský aj so svojou rodinou preto museli toto miesto opustiť. Života v Tatrách sa však nemienil vzdať. Začal pracovať ako chatár na BIlíkovej chate, avšak v roku 1950 boli on i jeho manželka označení za kapitalistov. Na základe písomného vyzvania museli Vysoké Tatry opustiť nadobro. Na jeho milované miesto sa už nikdy nevrátil. Koniec svojho života prežil v Banskej Štiavnici, kde nakoniec i v roku 1961 zomrel.
Chata ostala v srdciach a pamäti milovníkov hôr
V roku 1951 chatu do svojej správy prevzal Slovaktour. V snahe, aby na jej zakladateľa neostala v Tatrách ani spomienka, ju premenovali na chatu kpt. Nálepku. Ak si však získate srdce druhých, nemusíte sa obávať, že upadnete do zabudnutia. Horolezci, turisti, horskí nosiči a všetci ostatní milovníci Tatier chatu i naďalej nazývali Zamka. Toto milé ľudové pomenovanie jej ostalo dodnes.
Zdravý rozum nakoniec zvíťazil
Kapitán Nálepka bol učiteľom, ktorý zomrel ako partizánsky veliteľ v boji pri meste Ovruč. S chatou v skutočnosti nemal nič spoločné, za čo mu, v konečnom dôsledku, môžeme byť vďační. Na základe toho, že sa k tomuto miestu nikdy „nehlásil“, po jeho smrti v roku 1991 komisia pri Mestskom zastupiteľstve V Starom Smokovci schválila návrh Júliusa Andrášiho a Ivana Bohuša na jej opätovné premenovanie. V týchto časoch chatu spravovala Tatranská správa účelových zariadení. Miesto chatára zastával až do deväťdesiateho šiesteho roku L. Kulanda.
Všetko sa na dobré obrátilo
Aj keď chata niesla svoje pôvodné pomenovanie, jej osud ešte stále nebol jasný. Dobré správy prišli až v roku 1933, keď bola v rámci reštitúcie vrátená jeho dcére Zdene a vnukovi Stanovi Tichému. Posledná zmena nastala v roku 1966. Na miesto chatárky nastúpila Jana Kalinčáková, ktorá v súčasnosti chatu i vlastní.
Na chate sa od jej vzniku vystriedalo viacero správcov. Potom ako ju musel Štefan Zamkovský opustiť, na jeho miesto nastúpil K. Dunajovič. Od roku 1962 sa o Zamku staral A. Körtvelyessy. Na veľmi krátke obdobie sa tu ocitol aj chatár I. Filčík. Od roku 1968 sa na tri roky na chate udomácnil J. Tarek. Do roku 1996 si mohli chatárčenie na Zámkovského chate vyskúšať aj V. Bašista, L. Petrík, P. Siska a už spomínaný L. Kulanda.
Štefan sa vrátil domov
Aj keď Štefana Zamkovského z jeho milovaných Tatier vyhnali, dnes sa na toto miesto opäť vrátil. Okrem toho, že chata nesie jeho meno, v jej interiéri si nemôžete významného slovenského horolezca nevšimnúť ani náhodou. Súčasní majitelia na jeho zásluhy nezabudli. Priamo v jedálni nájdete mnohé autorské fotografie pôvodného chatára.
Na Zamke nezabudli ani na iných
Od roku 2002 je práve Zamkovského chata cieľom súťaže nosičov s názvom Nosičská stovka. Podujatie na počesť vysokohorského nosiča Juraja Petranského, ktorému sa jeho láska k horám stala osudnou, sa koná už osemnásť rokov, a to vždy začiatkom júna.
Keď sa v roku 2000 vydal na svoju tradičnú vynášku na Téryho chatu, v Malej Studenej doline sa naňho zosypala snehová lavína. Jeho priatelia a kolegovia si ho preto každý rok uctievajú pretekmi, pri ktorých musia z Hrebienka, na svojich chrbtoch, vyniesť stokilogramový náklad až na Zamkovského chatu. Nosičskej stovky sa v súčasnosti zúčastňujú nie len samotní nosiči, ale i „obyčajní“ milovníci turistiky a hôr.
Nosičská stovka - autor: Svetlana Skladaná
Ako sa na Zamku dostať
Zámkovského chata leží v nadmorskej výške 1475 metrov na hornej hranici lesa v ústí Malej Studenej doliny. Aj napriek tomu, že je to poriadne vysoko, ide o najnižšie položenú chatu vo Vysokých Tatrách. Preto tu viete absolvovať veľmi nenáročné túry, ktoré zvládnu aj malí drobci, ale taktiež náročnejší a zdatnejší turisti.
Po zelenej značke sa tu dostanete priamo z Téryho chaty. Vyraziť môžete i z Hrebienka, alebo zo Skalnatého Plesa a pokračovať po červenej značke cez Tatranskú Magistrálu. Na Zamkovského chatu sa dostanete aj zo Starého Smokovca po zelenej a červenej trase a taktiež z Tatranskej Lomnice po modrej a červenej, alebo zelenej a červenej značke.
Typy na turistiku v okolí Zamky
Zamkovského chata stojí uprostred obľúbených turistických trás. Medzi obzvlášť populárne miesta patria napríklad Vodopády Studeného potoka. Nájdete ich pri vyústení Malej a Veľkej Studenej doliny. Na toto miesto sa dostanete po viacerých značkách. Vyraziť môžete z Tatranskej Lesnej, Tatranskej Lomnice alebo Starého Smokovca.
Ak sa na túru vyberiete aj so svojimi ratolesťami alebo nemáte až tak dobrú kondičku, určite si na prvýkrát zvoľte trasu z Hrebienka, na ktorý sa vyveziete legendárnou zubačkou. Ide o naozaj nenáročnú trasu po Tatranskej Magistrále.
Útočisko pre zmoreného turistu
Turistika bez dobrého jedla, jedného „chladeného“ a príjemného oddychu, by snáď ani nebola turistikou. Na Zamke si môžete pochutnať na slovenských špecialitách, ako je guľáš či bryndzové halušky. Ako nám prezradili jej prevádzkari, medzi miestne hitovky patrí chlieb s masťou, ktorý človeka určite poriadne nakopne.
Zamkovského chata, zdroj: Zamkovského chata
Dovolenka v tatranskej divočine
Dovolenky v Tatrách patria medzi tie najpopulárnejšie. Vedeli ste, že ubytovanie nájdete aj priamo v tatranskej divočine? Logicky i na Zamkovského chate. V súčasnosti sa tu môže ubytovať okolo 25 ľudí. Na výber máte izby s dvoma, štyrmi alebo piatimi posteľami.
Ak by ste nad takouto dovolenkou premýšľali, kliknite na webové stránky chaty. Nájdete tu potrebné kontakty, cenník a taktiež kalendár voľných termínov.
Zamka funguje celoročne, takže je úplne jedno či v horách vyhľadávate turistiku alebo skôr lyžiarske zážitky.
Mapa k článku
Galéria
