Túra z Hrebienka Veľkou Studenou dolinou k Skalnatému plesu

 
Obrázok: Túra z Hrebienka Veľkou Studenou dolinou k Skalnatému plesu


Prečítajte si o jednej z najnenáročnejších, ale aj najkrajších túr v Tatrách, ktorú môžete ukončiť na jednom z najkrajších miest na Slovensku. 


Povinná jazda.

Myslím si, že každý, kto už aspoň raz bol v Tatrách, neobišiel Hrebienok.

Ja som Hrebienok prvý krát navštívila v rámci školského výletu zo základnej školy, kde sme sa vyviezli ešte pôvodnou pozemnou lanovkou. Pamätám sa, ako som sa vtedy bála, ale zároveň strašne tešila na svoju prvú jazdu lanovkou. Keď som však potom videla, že nepôjdeme vo vzduchu, ale vlastne po zemi, bola som trošku sklamaná. Moje sklamanie sa však stratilo, keď sme vošli do lesa, ktorý bol vtedy ešte hustý a nezlomený po tej hroznej víchrici v roku 2004. Všetko vtedy pôsobilo úplne ináč, tajomnejšie a keďže som ešte bola krpec, tak aj tatranské vodopády pôsobili ako naozajstná divoká riava. Po dlhých rokoch som si tieto miesta prezrela znova.

Kde začať.

Dostanete sa tam dvojako: Buď od Lomnice alebo zo Starého Smokovca. Ja osobne odporúčam vychádzať zo Smokovca. Pri oboch smeroch je možné si cestu značne uľahčiť. Z Lomnice premáva kabínková lanovka až k Skalnatému plesu, odkiaľ je možné vybrať sa ďalej peši, prípadne môžete vystúpiť už skôr, na niektorej z medzistaníc (Štart, Čučoriedky) a "vyšľapať" aspoň časť po svojich. Táto varianta je ale dosť nezáživná, keďže väčšinu trasy viete vyjsť po "asfaltke" a v podstate neustále len križujete zjazdovku, ktorá v zime slúži lyžiarom. Práve preto odporúčam starý dobrý Smokovec a červenú značku - Tatranskú magistrálu.

          

Vyberte si Smokovec.

Po Hrebienok sa dá vyviezť spomínanou pozemnou lanovkou alebo vyjsť peši po ceste, ktorá vedie popri nej, či už krížom cez les alebo po asfaltke. Tá slúži aj ako zjazdová trať pre tatranské kolobežky, ktoré sa na Hrebienku dajú požičať (nimi si môžete spestriť napr. nudnú túru od Lomnice :-)).

Od Hrebienka pokračujete ďalej k Bilíkovej chate, ktorá je najnižšie položenou chatou zo všetkých tatranských. Na tejto, nazvime to skôr prechádzke, je najlepšie to, že po ceste uvidíte skutočne najviac horských chatiek. Bilíkova chata slúži aj ako horský hotel. Dá sa tam ubytovať s polpenziou a je tam aj sauna. Chata je útulná, personál milý, ubytujete sa za slušné peniaze a množstvo turistických chodníčkov máte ako na dlani. V ten víkend, ktorý som tam strávila, som sa vybrala po stopách Vodopádov Studeného potoka (do 5 min od chaty) až na Téryho chatu. O tom ale v inom blogu. Vráťme sa späť k nášmu cieľu.

         

Dolinami.

Od Bilíkovej chaty sa vyberieme ďalej červenou značkou Veľkou Studenou dolinou. Po ceste odporúčam vyššie spomenuté vodopády Studeného potoka, ktoré sú peknou malou zachádzkou. Vodopády Studeného potoka vznikli sútokom Malého Studeného potoka, ktorý tečie od Malej Studenej doliny a Veľkého Studeného potoka, ktorý tečie od Veľkej Studenej doliny. Dostanete sa k nim odbočením po modrej značke. Ďalej pokračujte späť opäť po červenej k Rainerovej útulni, ktorá je najstaršou tatranskou útulňou. Prespať sa tam síce nedá, keďže je veľmi malá. Môžete sa tam však občerstviť, obzrieť krásny a útulný interiér, kúpiť suveníry a v zime obdivovať nádherné snehové sochy, ktoré tam staval ešte donedávna miestny chatár. Od Rainerovej útulne sa dá vybrať dvoma cestami. Prakticky oboma sa nakoniec viete dostať k Obrovskému vodopádu. Vodopád sa postupne nižšie pretransformuje na spomenuté Vodopády Studeného potoka, kde je najvýraznejším asi Dlhý vodopád. Pri týchto miestach sa dá už bočiť smerom do Lomnice a Tatranskej Lesnej, ale určite to nerobte. Pripravili by ste sa o ďalšie pekné zastávky a výhľady.

Po krátkom obdivovaní vodopádu sme pokračovali ďalej serpentínami smerom do kosodreviny na rázcestie do Malej Studenej doliny. Tam treba opäť odbočiť z Tatranskej magistrály, ak chcete zavítať do Zamkovského chaty. Niektorí experti tam v zime vyšľapú na lyžiach, aby si neskôr vychutnali zjazd až dolu k Hrebienku. Okrem toho je tam v zime ešte ďalšia atrakcia – ľadopád, na ktorom si môžete vyskúšať lezenie po ľade. V chate sa dá aj ubytovať a pochutnať si na úžasnej kapustnici. Vrelo odporúčam :-).

Po krátkej prestávke na "Zamke" sme opäť prešli na našu červenú značku. V zime by ste ďalej po chodníku nemali ísť, pretože hrozí lavínové nebezpečenstvo. V lete sa však môžete bez problémov vydať ďalej smerom k Skalnatému plesu, alebo k spomínanej Téryho chate po zelenej. Cestička k Skalnatému plesu je pohodlná, väčšinou vedie lesom. Po chvíľke sme sa dostali k Lomnickej vyhliadke (1 529 m n. m.), kde sa nám naskytli krásne výhľady na Popradskú kotlinu, Malú a Veľkú Studenú dolinu a na hrebeň Prostredného hrotu, ktorý ich oddeľuje. Milujem drsný názov tohto štítu – Prostredný hrot.



Skalnatá krajina.

Do cieľa to už odtiaľto nie je vôbec ďaleko, za cca hodinku ste pri ďalšej z chát, už štvrtej v poradí na trase – pri Skalnatej chate. Škoda, že tak pekná a utešená chatka stráca na svojej príťažlivosti, keďže je pri nej obrovská stanica lanovky a turistický ruch kvôli lanovke na Lomničák a reštaurácii. V chatke sa dozviete čosi viac o jednom z najlepších nosičov v Tatrách a dáte si trebárs teplý čajík. Nasleduje prechádzka okolo Skalnatého plesa, zájsť môžete aj ďalej, napr. cez sedlo pod Svišťovkou až ku Chate pri Zelenom plese. Alternatívou je tiež výstup na Lomnické sedlo, alebo na samotný Lomnický štít. Nás tam pohodlne odviezla unikátna lanovka. Chvíľku však trvalo, kým sme sa dostali na rad, keďže záujem je o to vždy veľký a do lanovky sa vojde len 17 vyvolených, ktorí môžu stráviť na Lomničáku max. 40 minút.

Výhľad z Lomničáku bol nádherný. Cítila som sa, ako by som bola na streche sveta. Štít veru aj bol dlhé roky považovaný za najvyšší v Tatrách. Videli sme odtiaľ tatranské doliny, štíty, Téryho chatu... Tí, ktorí sa udrú po kapse, si môžu vyskúšať stráviť na Lomnickom štíte celú noc s pozorovaním hviezd. Určite by som to raz chcela zažiť. Na vtedy mi však úplne stačil aj ten výhľad, ktorý bol vďaka krásnemu počasiu úžasný.

Po nádhernom zážitku sa môžete vybrať do Lomnice po vlastných alebo po zelenej – po spomínanej zjazdovke alebo si ušetriť kolená jazdou lanovkou, z ktorej vystúpite až dolu v Lomnici. Ďalšou variantou je cesta späť do Smokovca.

Lomnica ako jedno z hlavných centier Tatier je celkom turisticky zaujímavá. Ja som tam vyskúšala napr. tatranskú horskú dráhu – Tatrabob. Navštíviť môžete tiež Múzeum TANAPu. Od Lomnice sa potom takmer všade dostanete už Tatranskou električkou.

Mandalienka

 

Mapa k článku:

Diskusia