Túra k Veľkému Hincovmu plesu

Tento kúsok cesty vedie k Popradskému plesu väčšinou po asfaltovej ceste, ktorá je vhodná najmä pre cyklistov. Prechádzka od Štrbského plesa je pre peších turistov určite zaujímavejšia, keďže vedie krásnym tatranským lesom. Ešte predtým, ako sa zastavíte v chate pri Popradskom plese, určite zájdite k symbolickému cintorínu, kde sa nachádzajú symbolické pomníky obetí našich veľhôr. Je to skutočne zaujímavé miesto so zvláštnou atmosférou. Na každom pomníku som si prečítala, pri akom výstupe ľudia zahynuli. Niekedy Vám po chrbte prebehne mráz, ak natrafíte na miesto, kde ste sami absolvovali túru. Cintorín Vás však nemá vystrašiť, ale vystríhať a viesť k rešpektovaniu a k pokore voči našim veľhorám. Po prehliadke cintorína sme sa vydali k chate, posilnili sa pivkom a kapustnicou a začali stúpať do lesa smerom do hornej časti Mengusovskej doliny, ktorá sa nazýva Hincova dolina. Kráčame po modrej popri rázcestiu nad Žabím potokom, kde možno odbočiť k Žabím plesám a vystúpiť až na Rysy. Tie boli tiež jedným z mojich tohtoročných cieľov :-). 

K Hincovmu plesu však treba ísť hore do kosodreviny až k Hincovmu potoku. Tým sme prešli po kameňoch s pomocou lana nad potokom, ktorého sa môžete pridržiavať, aby ste náhodou nestratili stabilitu pri pohľade na vodu, čo sa mne zvykne stávať. Ešteže som na to lano dočiahla :-). Odtiaľ bolo treba vyšľapať na čistinku, kde sa začínajú odkrývať prvé malé plesá „Hincove oká“ a Malé Hincovo pleso. Po ceste sme mali pocit, že počujeme svišťe a videli sme aj kamzíky.

Nakoniec sme došli až k tomu najväčšiemu a najhlbšiemu plesu v Tatrách. Ak by ste chceli ísť ešte ďalej, môžete odbočiť na Kôprovský štít. My sme sa rozhodli, že tento kopec odložíme nabudúce a vrátili sme sa k Štrbskému plesu, odkiaľ sme nasadali na našu obľúbenú tatranskú električku smerom k nášmu penziónu.  

Mandalienka