Bicyklom na Kráľovu hoľu

 
Obrázok: Bicyklom na Kráľovu hoľu
Ubytovali sme sa v dedinke Heľpa deň pred túrou. Túto lokalitu sme si vybrali pre relatívnu blízkosť ku Kráľovej holi a Šumiacu (15 km) ale aj preto, že to bolo jedno z posledných voľných ubytovaní v Nízkych Tatrách na ten júlový víkend. Heľpa nás príjemne prekvapila - celkom to tam žilo.  Pred túrou, na ktorú sme vyrazili približne o 09:30, sme sa posilnili sladkými raňajkami a nakúpili sme si jedlo na cestu.
 
Heľpa.
 
Cesta z Heľpy do Šumiacu vedie cez Národný park Muránska planina a je mierne do kopca. Premávka bola relatívne kľudná, takže sme si užívali prechod cez pekné dedinky lemované Nízkymi Tatrami. Na hlavnej ceste sme si ledva všimli odbočku na Šumiac. Hneď ako sme prešli križovatkou, zistili sme, že mierne stúpanie prechádza do strmšieho a strmšieho. Pred kopcom sme poriadne dofúkali pneumatiky a hor sa do kopca. Na túto túru sme sa vybrali jeden pár a dvaja chalani. Chalani išli od Šumiacu každý svojím tempom, aby si odskúšali svoje sily a ja s priateľkou sme išli za nimi troška pomalšie. Jednému z kamošov som do batohu prihodil aj vysielačku, takže sme boli v kontakte celú cestu.
 
Po chvíľke pedálovania do kopca sme sa dostali do dedinky Šumiac, kde sa oficiálne začína túra na Kráľovu hoľu. V dedine bolo stúpanie ešte strmšie (asi najstrmšie za celú túru). Po zdolaní najstrmšieho kopca sme sa dostali na námestie. Teda myslím si, že to bolo námestie, keďže tam boli dve krčmy a kostol. Z jednej z krčiem nás vítal príznačný spev miestnych štamgastov, ktorí nespievali nič iné ako “Na Kráľovej holi...”. Na námestí sme odbočili vľavo, kde sme uvideli prvú zo značiek vedúcich na Kráľovu hoľu. Cyklotúra pokračovala ešte kúsok po asfaltke pomedzi drevenice, až k akejsi píle a parkovisku. Nasledovala značka zákaz vjazdu pre motorové vozidlá, kde začala poľná cesta. Po ceste išlo aj veľa peších turistov, no vždy sa nám s rešpektom uhli. Taktiež sme si začali dávať pozor na vracajúcich sa cyklistov, ktorí si to „rezali“ dole celkom rýchlo. Na poľnej ceste bolo čoraz viac kameňov, ale s horským bicyklom to nebol žiadny problém. Stretli sme aj cyklistov na cestných bicykloch, ktorým sa muselo ísť po kameňoch určite horšie. Asi v 1/3 túry sme sa zastavili na vyhliadke, doplnili cukor a pokračovali ďalej. Cesta bola znovu troška strmšia a plná malých kamienkov. Po pár kilometroch sa poľná cesta zmenila opäť na asfaltovú a stúpanie sa tiež zmiernilo. Po pravej strane sa nám ukázal krásny výhĺad na priľahlé kopce a doliny. Potešil nás aj prameň s chutnou studenou vodou. Po ceste sme sa postupne dostali až na druhú stranu kopca, odkiaľ sa nám naskytol krásny výhľad na Vysoké Tatry. Odtiaľ to bolo na vrchol už iba kúsok. Kamaráti tam na nás už netrpezlivo čakali. Možno aj preto, lebo tam bolo o pár stupňov chladnejšie ako dole a fúkal silný vietor. Chalani tu na nás čakali už vyše hodinky, keďže my sme išli voľnejším tempom. Najrýchlejšiemu z nás to trvalo len kúsok cez hodinku a pol, druhému dve a nám takmer tri. Samozrejme, že my sme si cestu a výhľady vychutnali najviac. 
 
Kúsok od vrchola.
 
Vysielač na vrchole má 130 m a patrí medzi najvyššie stavby na Slovensku. Súčasťou budovy je aj malá miestnosť s rozmermi asi 2x3 metre, kde sa môžu turisti skryť v prípade núdze. Z Kráľovej hole je výhľad takpovediac na celé Slovensko. Po malom oddychu, pokochaní sa výhľadom a občerstvení sme sa vybrali dole. Hneď na prvej zákrute sme zastali, lebo sa nám zdalo, že sa pohol kameň. Nebol to kameň ale svišť, ktorý na nás vystrašene kukal skraja cesty. Ako sme sa k nemu približovali, zbehol dolu svahom a neďaleko od neho sa objavil aj druhý. Chvíľku sme sa ich snažili odfotiť, no po pár fotkách na mobilný telefón sme to vzdali a opäť vysadli na bicykle. Dole to trvalo naozaj krátko (asi 20 min). Zastavili sme iba na to, aby si oddýchli brzdy, aj to sme začuli veľmi zvláštny rev z lesa. Doteraz nevieme, či to bol medveď alebo turista, ktorý si odskočil do lesa na potrebu. Keď sme to započuli, dlho sme nečakali a za chvíľku sme boli dole. Po túre sme si sadli na studeného radlera (samozrejme nealkoholického) do miestnej krčmy v Šumiaci. Do penziónu v Heľpe to bolo už iba z kopca.
 
 
Výhľad na Vysoké Tatry (Kráľova hoľa)
Výhľad na Vysoké Tatry, z cesty na Kráľovu hoľu.
 
Zhodli sme sa na tom, že táto cyklotúra patrí k tým, ktoré sa naozaj oplatia prejsť. Zvládnu ju aj nie úplne najzdatnejší cyklisti. Pri piesni Na Kráľovej holi si teraz každý z nás už bude vedieť predstaviť ten strom zelený a všetký krásne výhľady z tejto cesty. A zopár faktov na záver. Cyklotrasa na Kráľovu hoľu je najvyššie položenou cyklotrasou na Slovensku. Prevýšenie trasy je 1 066 m. Cyklotúra začína v obci Šumiac a jej celková dĺžka je 14km. Kráľova hoľa sa týči do výšky 1 946 m. 

Diskusia