Pešia túra, pretože môžete ísť aj lanovkou :-) …v tomto blogu si prečítate o pešej vychádzke na Chatu pod Soliskom.
Kam ísť na druhý deň v Tatrách, keď ste si ten predchádzajúci dali celkom do tela na celodennej túre? Najlepšie na niektorú z nižšie položených a ľahko dosiahnuteľných tatranských chát.
Lanovkou? Nie! Radšej peši!
Na túto chatu sa viete pohodlne vyviezť lanovkou zo Štrbského Plesa. Tá štartuje od športového areálu pri Hoteli Fis a slúži najmä v zime lyžiarom. Solisko je ten neslávny kopec, ktorý podobne ako svah pod Lomničákom v Tatranskej Lomnici skosili za obeť lyžiarom. Ale tak nevadí, aj lyžovať sa treba. My sme sa samozrejme rozhodli ísť peši. Lanovka neprichádzala do úvahy. Aj keď to bolo na druhý deň po výstupe na Rysy a naše kolená boli na tom všelijako. Obišli sme hádam celú promenádu okolo Štrbského plesa, kým sme trafili na začiatok chodníka s modrou značkou a začali stúpať.
Zas do kopca.
Čakala som trošku pohodlnejšiu túru s miernym stúpaním. Stúpanie ale bolo celkom prudké. Boli sme však v stave radšej do kopca ako dolu kopcom...čo však cestou dolu? To už sme uvažovali aj nad lanovkou. Ja som však uvažovala aj o inom. A síce, že pôjdeme až na Predné Solisko. Neviem prečo, ale strašne ma to ťahá hlavne na vrcholy, kde sú kríže. Neviem… no mám vždy taký pocit, taký hrdý pocit, že som Slovenka, keď som na vrchole pri kríži, lebo dvojkríž je aj v našom štátnom znaku. Na tomto sa dokonca slúžia aj omše a po ceste sme aj mníšku stretli.
Na chate.
Po lyžiarskom svahu sme pokračovali ďalej ku chate. Po stúpaní, ale za to odmenenom krásnymi výhľadmi (keď nerátame ten polom a trčiace skokanské mostíky), sme boli tam. Odtiaľ môžete pokračovať po červenej značke na samotný vrchol Predné Solisko, za ktorým sa nachádza ešte veľa ďalších kopcov, ktoré majú v názve Solisko. A ak pôjdete ďalej po modrej smerom ku Kriváňu, na ktorý je odtiaľ krásny výhľad, a potom po žltej, obídete celý kopec, čo je tuším zakázané a nebezpečné. Alebo dôjdete až do Furkotskej doliny a tou späť k plesu. Veľmi som túžila ísť až hore, ale samej sa mi nechcelo. Veď nabudúce. Pre tentokrát sme si sadli na terasu chaty, kde krásne svietilo slnko a dívali sa na Kriváň. Priamo na terase sa varil voňavý kotlíkový guláš. Hneď sme si dali, k nemu pivko a oddychovali sme hľadiac do Mlynickej doliny. Rozmýšľali sme, či peši alebo lanovkou. Pozerali sme, akí mladí ľudia využívajú lanovku. Toľko mladej energie a vyvezú sa lanovkou na malý kopček. Tak na protest sme to zišli opäť peši. Cestou sme neodolali a ľahli si na lúku. Slnko však dosť pálilo a my sme sa už aj cítili byť spálení a tak sme radšej išli dolu. Pri areáli som dokonca stretla bratranca s rodinou…aké je Slovensko malé :-).
No a to je všetko. Nabudúce sa pôjdem pozrieť až hore ku krížu a dám vedieť, ako tam bolo :-).
Mandalienka
Poistenie
Mapa k článku
Galéria
